TATRANSKÁ MINERÁLKA
má bohatú chuť aj históriu

“schmeckt´s”… týmito slovami prvých objaviteľov tatranských prameňov, sa začala písať história jednej z najprestížnejších minerálnych vôd, a to nielen na Slovensku. 

TATRANSKÁ MINERÁLKA už stáročia vyviera z prírodného prameňa v oblasti Slavkovského štítu na južnej strane Vysokých Tatier. Prechádza cez panensky čisté podložie, vo výške 1030 m.n.m.   Preto voda z prameňa neobsahuje žiadné biochemické znečistenie. Vďaka vzácne vyváženej skladbe minerálov je TATRANSKÁ MINERÁLKA vhodná na pravidelnú konzumáciu. Má neutrálnu a osviežujúcu chuť.

Už kráľovský úradník Juraj Wernher (1497-1567), kapitán šarišského hradu vo svojom diele, pojednávajúcom ,,o podivuhodných vodách Uhorska“, vydanom v Bazileji roku 1549, venoval pozornosť minerálnym vodám, liečivým a termálnym prameňom Spiša. Na úpätí Tatier spomenul dva vzácne pramene.

Celkom konkrétne spomína kyslý prameň – Sauer Brunn – nad Veľkým Slavkovom, evanjelický učiteľ Juraj Buchholtz st. (1643-1724), v rukopise svojho životopisu z roku 1707, kde opisuje čerpanie vody aj štýlovú výstavbu prvých drevených zrubov a kúpeľných domov v okolí prameňov. Kyslý prameň spomína aj jeho syn Jakub Buchholtz (1696-1758), kežmarský ihlár, mineralóg a botanik, ktorý v roku 1751 viedol cisársku komisiu pri skúmaní nerastného bohatstva Spiša. Po preskúmaní viacerých mine­rálnych zdrojov, odporúčal minerálnu vodu z Tatier piť ľuďom denne, hlavne pre jej skvelú chuť a blahodarne účinky.

S týmto prívlastkom boli plné demižóny pravidelne prepravované na chrbtoch oslov a koní z oblasti zdroja v Tatrách, dokonca aj pre osobnú potrebu kráľovnej Márie Terézie, na dvor do Viedne (viac ako 400 km!). V čase, keď ju „králi“ pili, mala oranžovú farbu, nakoľko ešte neexistoval spôsob, ako znížiť vysoký obsah železa. Kva­lita vody sa však uchovala aj niekoľko týždňov!

V roku 1754 sa vo svojej úradnej správe o dvoch smokoveckých uhličitých prameňoch pozitívne vyjadril aj spišský župný lekár Ján Žigmund Kreysel (1717-1768) a možno aj jeho poznatky a úvahy podnietili o čosi neskôr, vzde­laného grófa Štefana Csákyho, postaviť v blízkosti chutných a liečivých prameňov ďalšie objekty. V ich okolí tak vtedy prirodzene vznikalo centrum Tatier.

Podrobnejší rozbor vôd z prameňov uskutočnil v roku 1772 viedenský profesor Heinrich Johann Crantz, ktorý v nich okrem kysličníka uhličitého zistil aj železo a iné dôležité minerály. Vtedy veľmi uznávaný odborník, vo svojej práci opísal túto vodu ako najlepšiu s akou sa kedy stretol, najmä pre jej blahodarne účinky. 

V druhej polovici 19. storočia dva smokovecké pramene pomenovali menami Castor a Pollux, podľa dvojčiat z gréckej mytológie. Ľudia si ich názvy často prispôsobovali a menili ich. Bolo to sčasti zavinené aj tým, že voda sa vo veľkom pila po celom Uhorsku, pod rôznym označením v každom jazyku. Dnes ju aj kvôli miestu výveru nazývame TATRANSKÁ MINERÁLKA.

Záchrana Smokoveckých prameňov

Vysoké Tatry sa 19. novembra 2004, počas jediného popoludnia, zmenili na nepoznanie… 

Jednoducho povedané – ani TATRANSKÁ MINERÁLKA takmer neprežila veternú kalamitu. Rozsah škôd bol veľký. Poškodený bol nielen celý areál prameňa: altánok, chodníky, lavičky, odpadkové koše, jazierka s odtokom vody, o vývratoch v okolitých svahoch ani nehovoriac. Čo bolo horšie, zmizla aj minerálka z altánku. Časť minerálnej vody samovoľne vyvierala spod haluzia neďaleko chodníka zavaleného stromami. V okolí altánku sa začal kopiť odpad – najmä fľaše na vodu, ktoré sem doniesli ľudia v nádeji, že si naberú obľúbenú minerálku. Značne poškodené bolo aj celé ochranné pásmo zdroja prameňov minerálnej vody. Stav bol veľmi vážny a bolo potrebné vyvinúť nemalé úsilie na znovuzrodenie tohto niekedy tak malebného a historicky nesmierne cenného kúska Smokovca. Veď práve k týmto prameňom (Pollux a Castor) sa viaže aj pôvod názvu tejto, pre Tatry najvýznamnejšej osady.

Vtedy nastala otázka, ako ďalej s mineralnými prameňmi? Najprv bolo potrebné odstrániť kalamitné drevo tak, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu pramennej oblasti, ale ani zvyškov areálu. Po odstránení dreva a vyčistení územia bolo potrebné uskutočniť podrobný hydrogeologický prieskum, ktorý nadviazal na úspešnú revitalizáciu prameňa spred niekoľkých rokov, ktorú uskutočnila spoločnosť SKOV, s.r.o. Napokon bolo potrebné upraviť celý areál – postaviť nový altánok a zrekonštruovať všetky zariadenia v okolí poškodeného altánku.

Spoločnosť TANAWA za posledných niekoľko rokov zveľadila bezprostredné okolie prameňov a hlavne zabezpečila oplotenie pramenísk. Pravidelne vykonáva údržbu a úpravu oboch prameňov a dbá na čistotu a bezchybnosť prívodného potrubia do plničky minerálnej vody TATRANSKÁ MINERÁLKA. Voda je kontrolovaná a sú vykonávané aj pravidelné laboratórné testy. Voda je už po desaťročia absolútne nezávadná a pre jej blahodarné účinky je možné konzumovať ju denne.

Výstavba budovy plničky

 

Projekt „obnovenie plnenia“ TATRANSKEJ MINERÁLKY sme začali realizovať v roku 2008, kedy sme kúpili pozemok v blízkosti prameňa (cca 100 m). Práce a administratíva s výstavbou sa však značne komplikovali, preto stavba trvala až 9 rokov (do 8/2017).  Tak sa po 52. rokoch podarilo znova obnoviť plnenie a predaj TATRANSKEJ MINERÁLKY.

  Samotná výstavba nám ukázala, že prevádzka v prostredí Vysokých Tatier budeme extrémne náročná.  TATRANSKÁ MINERÁLKA je však natoľko výnimočná voda, že akákoľvek náročnosť prevádzky nám stojí za tú námahu.

 Pozrite si priebeh výstavby budovy plničky v našej galérii.